utorok 15. septembra 2015

Európska kríza

Už dlhšie obdobie môžeme v Európe pozorovať značné problémy. Celá Európa prešľapuje na mieste a odkladáme riešenia jednotlivých problémov na neskôr. Asi si myslíme, že sa to proste nejako vyrieši, niečo zázračné sa stane a problémy zmiznú. No takto to nefunguje.

Dlhodobým problémom po celej Európe je ekonomika. Zadĺžené krajiny svoju situáciu nevedia riešiť a spoliehajú sa len na jednotlivé záchranné systémy s myšlienkou už vyššie spomenutou, veď snáď tie problémy ustúpia. Niekto nám vždy podá záchranné koleso a my môžeme stále dúfať v niečo lepšie, ako je teraz. Prečo sme sa, ale do tejto situácie vlastne dostali?


Nedodržiavanie vlastných pravidiel. Únia si v Maastrichtských ktitériach určila základné pravidlá, ktoré musia jednotlivé členské štáty splniť, ak chcú priať euro. Kto sa vyzná vie, že Grécko samotné klamalo a podvádzalo pri zavádzaní eura, pretože tieto kritéria nespĺňali a aj tak sa k euru dostali. No nie len Gréci, ale aj mnoho iných štátov eurozóny, už tieto kritéria nespĺňajú. Každý už na nich kašle, nikoho netrápia. Veď prečo by aj mali, keď politici chcú žiť svoj sen a nesmú sa ho len tak vzdať. Oni sú tí poslední, ktorí na problémy ekonomiky doplácajú. Najprv sa pravidlá ohýbajú a hneď na to rovno porušujú. Čím sa dostávame k ešte aktuálnejším problémom a to problémom s utečencami. Samotnú problematiku imigrantov riešiť nechcem, chcem len poukázať na ten najhlavnejší problém Európy a to nedodržiavanie vlastných pravidiel. Ako inač sa dá nazvať situácia, keď sa niektoré krajiny rozhodnú, že im už Schengen netreba. Niekoho na hranici skontrolujú a iného nie. Kam to všetko povedie?

Porušenie Maastrichtu viedlo ku súčasným ekonomickým problémom a dlhovej kríze. Ak si niekto myslí, že sme už z toho von je dosť na omyle. Stačí si porovnať verejné dlhy všetkých krajín a zistíme, ktoré sa držia nad a ktoré pod stanoveným kritériom 60% z HDP. Toto jedno stačí aj laikom, aby videli, že problémy pretrvávajú a budú, kým sa budú porušovať naše vlastné pravidlá. Akú daň ešte my, bežní občania, budeme musieť zaplatiť, aby politici ďalej žili svoj sen?

Toto porušovanie pravidiel môže stále eskalovať, až to povedie k anarchii a každá krajina si začne robiť, čo sa jej zachce a budeme krôčik od tej najvyššej dane, akú budeme musieť zaplatiť, vojny. Keď sa obzrieme do histórie, uvidíme tam základný dôvod, prečo samotná Európska únia mala vzniknúť. Tým dôvodom po 2. svetovej vojne bolo práve to, aby už v Európe vojny medzi jednotlivými krajinami viac neboli. Doplatí Európa na ohnutie tohto najstaršieho pravidla, aké si sama napísala? Stále dúfam v rozumné kroky, ktoré začnú celú túto zlú situáciu v Európe riešiť. Znamená to prísne dodržiavanie všetkých stanovených pravidiel a sankcionovanie tých, ktorí si budú stále robiť veci po svojom. Dnes sa ozývajú hlasy, aby boli sankcionované krajiny, ktoré nechcú prijať kvóty ohľadne utečencov. Kde boli tie hlasy skôr, keď bolo treba trestať klamstvá a podvody? Prečo to vtedy nikomu nevadilo? A veď jasné, chceme si žiť svoj sen. Ak to tak veľmi chcú, prečo nie. Musí to mať však hlavu a pätu. Musíme si stanoviť jasné kroky a ísť si za tým, no na to musí zvíťaziť racionalita nad emóciami.

Osobne si myslím, že Európa stojí pred veľkým rozhodnutím. Máme dve možnosti. Prvá znamená hlbšiu resp. dokončenú integráciu, tak ako to bolo pôvodne v pláne. Na to však treba rozum a práve princíp toho o čom píšem, dodržiavať vlastné pravidlá. Alebo druhá možnosť a tou je rozpad Európskej únie. Tak quo vadis únia?


Sám ako obchodník na finančných trhoch viem, že keď svoje pravidlá pre obchodovanie budem porušovať prerobím. Nemať pravidlá alebo mať a porušovať ich resp. ohýbať, znamená zánik. Či už sa to týka ekonomiky, utečencov alebo čohokoľvek iného, čo ešte príde, vždy musí zvíťaziť racionalita a pravidlá. Naozaj to bez toho nemá zmysel.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára