Už
dlhšie obdobie môžeme v Európe pozorovať značné problémy.
Celá Európa prešľapuje na mieste a odkladáme riešenia
jednotlivých problémov na neskôr. Asi si myslíme, že sa to
proste nejako vyrieši, niečo zázračné sa stane a problémy
zmiznú. No takto to nefunguje.
Dlhodobým
problémom po celej Európe je ekonomika. Zadĺžené krajiny svoju
situáciu nevedia riešiť a spoliehajú sa len na jednotlivé
záchranné systémy s myšlienkou už vyššie spomenutou, veď snáď
tie problémy ustúpia. Niekto nám vždy podá záchranné koleso a
my môžeme stále dúfať v niečo lepšie, ako je teraz. Prečo sme
sa, ale do tejto situácie vlastne dostali?
Nedodržiavanie
vlastných pravidiel. Únia si v Maastrichtských ktitériach
určila základné pravidlá, ktoré musia jednotlivé členské
štáty splniť, ak chcú priať euro. Kto sa vyzná vie, že Grécko
samotné klamalo a podvádzalo pri zavádzaní eura, pretože tieto
kritéria nespĺňali a aj tak sa k euru dostali. No nie len Gréci,
ale aj mnoho iných štátov eurozóny, už tieto kritéria
nespĺňajú. Každý už na nich kašle, nikoho netrápia. Veď
prečo by aj mali, keď politici chcú žiť svoj sen a nesmú sa ho
len tak vzdať. Oni sú tí poslední, ktorí na problémy ekonomiky
doplácajú. Najprv sa pravidlá ohýbajú a hneď na to rovno
porušujú. Čím sa dostávame k ešte aktuálnejším problémom a
to problémom s utečencami. Samotnú problematiku imigrantov
riešiť nechcem, chcem len poukázať na ten najhlavnejší problém
Európy a to nedodržiavanie vlastných pravidiel. Ako inač sa dá
nazvať situácia, keď sa niektoré krajiny rozhodnú, že im už
Schengen netreba. Niekoho na hranici skontrolujú a iného nie. Kam
to všetko povedie?
Porušenie
Maastrichtu viedlo ku súčasným ekonomickým problémom a dlhovej
kríze. Ak si niekto myslí, že sme už z toho von je dosť na
omyle. Stačí si porovnať verejné dlhy všetkých krajín a
zistíme, ktoré sa držia nad a ktoré pod stanoveným kritériom
60% z HDP. Toto jedno stačí aj laikom, aby videli, že problémy
pretrvávajú a budú, kým sa budú porušovať naše vlastné
pravidlá. Akú daň ešte my, bežní občania, budeme musieť
zaplatiť, aby politici ďalej žili svoj sen?
Toto
porušovanie pravidiel môže stále eskalovať, až to povedie k
anarchii a každá krajina si začne robiť, čo sa jej zachce a
budeme krôčik od tej najvyššej dane, akú budeme musieť
zaplatiť, vojny. Keď sa obzrieme do histórie, uvidíme tam
základný dôvod, prečo samotná Európska únia mala vzniknúť.
Tým dôvodom po 2. svetovej vojne bolo práve to, aby už v Európe
vojny medzi jednotlivými krajinami viac neboli. Doplatí Európa na
ohnutie tohto najstaršieho pravidla, aké si sama napísala? Stále
dúfam v rozumné kroky, ktoré začnú celú túto zlú situáciu v
Európe riešiť. Znamená to prísne dodržiavanie všetkých
stanovených pravidiel a sankcionovanie tých, ktorí si budú stále
robiť veci po svojom. Dnes sa ozývajú hlasy, aby boli
sankcionované krajiny, ktoré nechcú prijať kvóty ohľadne
utečencov. Kde boli tie hlasy skôr, keď bolo treba trestať klamstvá
a podvody? Prečo to vtedy nikomu nevadilo? A veď jasné, chceme si
žiť svoj sen. Ak to tak veľmi chcú, prečo nie. Musí to mať
však hlavu a pätu. Musíme si stanoviť jasné kroky a ísť
si za tým, no na to musí zvíťaziť racionalita nad emóciami.
Osobne
si myslím, že Európa stojí pred veľkým rozhodnutím. Máme dve
možnosti. Prvá znamená hlbšiu resp. dokončenú integráciu, tak
ako to bolo pôvodne v pláne. Na to však treba rozum a práve
princíp toho o čom píšem, dodržiavať vlastné pravidlá. Alebo
druhá možnosť a tou je rozpad Európskej únie. Tak quo vadis
únia?
Sám
ako obchodník na finančných trhoch viem, že keď svoje pravidlá
pre obchodovanie budem porušovať prerobím. Nemať pravidlá alebo
mať a porušovať ich resp. ohýbať, znamená zánik. Či už sa to
týka ekonomiky, utečencov alebo čohokoľvek iného, čo ešte
príde, vždy musí zvíťaziť racionalita a pravidlá. Naozaj to
bez toho nemá zmysel.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára