Dnes som sa rozhodol, že napíšem čosi o Forexe a jeho histórii. Forex je v ponímaní finančných trhov veľmi mladý. Nemá takú tradíciu ako akcie, či komodity. No napriek tomu si vydobil veľmi silnú pozíciu v rámci celého globálneho finančného sveta. Čím všetkým si teda musel prejsť a čo všetko už zažil?
V júli 1944 sa stretli predstavitelia 44 krajín v mestečku Bretton Woods v štáte New Hampshire. Cieľom stretnutia bolo vytvoriť nové usporiadanie pre riadenie svetovej ekonomiky. Dohodu pôvodne vytvorili John Maynard Keynes a Harry Dexter White pre Veľkú Britániu, pričom jej konečná podoba obsahovala základné body, konkrétne vytvorenie orgánov, ktoré mali dozerať na férové medzinárodné obchody. Hovoríme o inštitúciách, ako sú Svetová banka, Medzinárodný menový fond (MMF) alebo Všeobecná dohoda o clách a obchode (skr. GATT).
Ďalším základným bodom bolo zafixovanie výmenných kurzov medzi menami a taktiež previazanosť zlata s americkým dolárom, čo znamenalo, že ak ste si chceli vymeniť papierové peniaze za zlato, museli ste si ich najprv zameniť za americký dolár a až následne za zlato. Cenu zlata v tom čase MMF zaviedlo na hodnote 35 USD/1oz.
Najdôležitejšia pre vznik Forexu, ako ho poznáme dnes, bola Smithsoniánska dohoda, ktorá vznikla za vlády prezidenta Richarda Nixona a nahradila Bretton Woodsk-u dohodu. Nixon už nemienil akceptovať cenu 35 USD za uncu zlata a tak zrušil previazanosť amerického dolára na zlato. Dôležitým bodom oproti Betton Woods bola fluktuácia USD v rozsahu 2,25% z pôvodného 1%. Cena zlata vystrelila na hodnotu 215 USD/1oz.
Okrem toho rástol obchodný deficit USA a dolár musel opustiť hranice 2,25% a viac devalvovať. V roku 1972 bolo nútené menové trhy zavrieť. Tie otvorili až v marci 1973, ale už bez Smithsoniánskej dohody. Bez previazanosti dolára, či fluktuačného pásma a hodnota bola určovaná trhom. Po rôznych problémoch sa dolár ukľudnil až zavedením zmien v menovej politike šéfom Fedu Paulom Volckerom (ten zvýšil úrokové sadzby v júni 1981 až na 20%) a prezidentom USA Ronaldom Reaganom.
Pod vplyvom rôznych kríz ako boli napríklad ropná kríza, či stagflácia v 70-tých rokoch, bolo treba aj napriek pokroku urobiť nejaké významnejšie zmeny. Preto sa v roku 1985 stretli ministri financií a guvernéri centrálnych bánk Francúzska, Nemecka, Japonska, Veľkej Británie a USA. Veľkým problémom týchto krajín bola nerovnováha na bežných účtoch platobnej bilancie. Kým Japonci a Nemci mali veľké prebytky, USA naopak trápil deficit. Dohoda teda znela, aby sa umelo znížila hodnota USD voči týmto menám. USA malo znížiť rozpočtový deficit a úrokové sadzby. Francúzsko, Nemecko, Veľká Británia a Japonsko mali zase zvýšiť úrokové sadzby a Nemecko ešte aj znížilo dane.
To všetko malo veľmi negatívny vplyv hlavne na Japonsko, ktorému sa znížila exportná konkurencieschopnosť, dokonca sa povráva, že to bol spúšťač ich tzv. "stratenej dekády". Za dva roky dolár oslabil oproti marke o 46% a oproti jenu dokonca o 50%. Tieto zásahy upevnili pozície centrálnych bánk v regulácii výmenných kurzov, keďže sme sa pohybovali už v rámci neregulovaných menových trhoch a kurzy boli primárne určované dopytom a ponukou.
Celá genéza trhu Forex je veľmi zaujímavá a rozsiahla, viacero zásahov do menových trhov bolo významných a určite vám ešte o nich napíšem.
Ďalším základným bodom bolo zafixovanie výmenných kurzov medzi menami a taktiež previazanosť zlata s americkým dolárom, čo znamenalo, že ak ste si chceli vymeniť papierové peniaze za zlato, museli ste si ich najprv zameniť za americký dolár a až následne za zlato. Cenu zlata v tom čase MMF zaviedlo na hodnote 35 USD/1oz.
Najdôležitejšia pre vznik Forexu, ako ho poznáme dnes, bola Smithsoniánska dohoda, ktorá vznikla za vlády prezidenta Richarda Nixona a nahradila Bretton Woodsk-u dohodu. Nixon už nemienil akceptovať cenu 35 USD za uncu zlata a tak zrušil previazanosť amerického dolára na zlato. Dôležitým bodom oproti Betton Woods bola fluktuácia USD v rozsahu 2,25% z pôvodného 1%. Cena zlata vystrelila na hodnotu 215 USD/1oz.
Okrem toho rástol obchodný deficit USA a dolár musel opustiť hranice 2,25% a viac devalvovať. V roku 1972 bolo nútené menové trhy zavrieť. Tie otvorili až v marci 1973, ale už bez Smithsoniánskej dohody. Bez previazanosti dolára, či fluktuačného pásma a hodnota bola určovaná trhom. Po rôznych problémoch sa dolár ukľudnil až zavedením zmien v menovej politike šéfom Fedu Paulom Volckerom (ten zvýšil úrokové sadzby v júni 1981 až na 20%) a prezidentom USA Ronaldom Reaganom.
Pod vplyvom rôznych kríz ako boli napríklad ropná kríza, či stagflácia v 70-tých rokoch, bolo treba aj napriek pokroku urobiť nejaké významnejšie zmeny. Preto sa v roku 1985 stretli ministri financií a guvernéri centrálnych bánk Francúzska, Nemecka, Japonska, Veľkej Británie a USA. Veľkým problémom týchto krajín bola nerovnováha na bežných účtoch platobnej bilancie. Kým Japonci a Nemci mali veľké prebytky, USA naopak trápil deficit. Dohoda teda znela, aby sa umelo znížila hodnota USD voči týmto menám. USA malo znížiť rozpočtový deficit a úrokové sadzby. Francúzsko, Nemecko, Veľká Británia a Japonsko mali zase zvýšiť úrokové sadzby a Nemecko ešte aj znížilo dane.
To všetko malo veľmi negatívny vplyv hlavne na Japonsko, ktorému sa znížila exportná konkurencieschopnosť, dokonca sa povráva, že to bol spúšťač ich tzv. "stratenej dekády". Za dva roky dolár oslabil oproti marke o 46% a oproti jenu dokonca o 50%. Tieto zásahy upevnili pozície centrálnych bánk v regulácii výmenných kurzov, keďže sme sa pohybovali už v rámci neregulovaných menových trhoch a kurzy boli primárne určované dopytom a ponukou.
Celá genéza trhu Forex je veľmi zaujímavá a rozsiahla, viacero zásahov do menových trhov bolo významných a určite vám ešte o nich napíšem.
Obchodovaniu zdar
Super článok Ďakujem.
OdpovedaťOdstrániť